Veronika Remišová to v sebe dlho dusila, no teraz NALOŽILA Kiskovi čo sa doňho zmestilo!

Začínali ako tandem, no teraz na seba nenájdu pekného slova. Vicepremiérka Veronika Remišová (45) sa pred dvoma rokmi pridala k bývalému prezidentovi Andrejovi Kiskovi (58).

Ten ju vítal v strane Za ľudí ako veľkú posilu, no krátko po tom, čo sa stala jeho nástupníčkou na šéfovskej pozícii, sa ich vzťah dostal na bod mrazu. Pre Nový Čas Remišová exkluzívne prehovorila a kritizuje exprezidentove vyjadrenia na jej adresu.

Začnime vaším zakladateľom Andrejom Kiskom. Ten nám povedal, že ste sa nechceli vzdať stoličky predsedníčky strany Za ľudí, lebo ste sa báli, že prídete aj o kreslo ministerky. Ako to teda bolo?

– Každý, kto ma pozná, vie, že ja sa teda naozaj nemusím báť. V žiadnom byte som kolu s mafiánmi nepila, nebojím sa, že pôjdem do väzenia za škatule od šampanského s úplatkami, čiže rozhodne strach nemám. Keď sme sa s manželom vrátili na Slovensko zo zahraničia, kde sme mali dvojnásobný plat ako mám teraz, tak sme sa vrátili s jediným úmyslom – urobiť niečo dobré pre Slovensko. A to sa snažím vo svojej pozícii aj robiť. A zbytočnými súbojmi o funkcie sa odmietam zaoberať.

Prečo to Kiska povedal takýmto spôsobom? Vidí do strany?

– Najväčším sklamaním pre mňa bolo, že založil stranu, z ktorej následne hneď po voľbách odišiel a všetkých nás v tom nechal samých. Ale nikdy som sa nevzdávala a v boji za lepšie Slovensko budeme pokračovať.

Považujete za zbabelé, že Kiska odišiel po voľbách z politiky a nemali ste požadovaný výsledok?

– Netajím sa, že to bolo sklamanie. On bol jeden z dôvodov, prečo som sa k projektu pridala. Keby som vedela, že odíde, tak pravdepodobne…

… by ste boli v OĽaNO.

– To neviem, ale v každom prípade jeho odchod bol veľkým sklamaním.

Z jeho vyjadrení vyplýva, akoby ľutoval, že vás vôbec podporil na post predsedníčky pred rokom. Citujem: „Prispel som k tomu, aby pani Remišová bola predsedníčkou, hoci vtedy som si myslel, že to je absolútne najlepšie riešenie. Spoluúčasť a pocit spoluviny určite cítim.“ Ako sa cítite po týchto vyjadreniach?

– Takéto vyjadrenia sú nemiestne. Založiť stranu a odísť z nej prakticky hneď po voľbách, ktoré nedopadli tak, ako si predstavoval, opustiť ľudí, ktorí projektu dôverovali, a nechať stranu šesť mesiacov bez lídra v čase, keď sa viedli tie najťažšie koaličné rokovania, a potom mi niečo takýmto spôsobom odkazovať a ešte k tomu cez médiá? Skutočne je to nevkusné. Nie je pekné, keď generál odíde z boja a potom odkazuje vojakom, ktorí v tom boji zostali, často doráňaní a dobití, že nebojujú podľa jeho predstáv. Ja si za každým svojím rozhodnutím stojím, nemusím sa ničoho báť, žiadne kauzy nemám, nikdy som sa  nestretávala s mafiánmi, nepáchala žiadne daňové podvody ani korupciu. Môžem sa slobodne rozhodovať v každom jednom okamihu, hovoriť, čo si myslím, pretože nikto ma za nič nedrží a nikomu nič nedlhujem. A to je v politike, ale aj v živote veľmi oslobodzujúce. A práve preto niektorým ľuďom v politike prekážam.