Čaputová priznala že má zviazané ruky! Pozrite, čo odkazuje vládnej koalícii a Slovákom
Z nezhôd medzi vládnymi predstaviteľmi má prezidentka Zuzana Čaputová (47) často hlavu v smútku. Trápia ju o to viac, že naďalej pretrváva pandémia, ktorá nepriaznivo dopadá na väčšinu obyvateľov Slovenska – a posledné, čo potrebujú, sú hádky medzi politikmi. Žiaľ, z hľadiska svojich právomocí s tým prezidentka veľa urobiť nemôže.
Vo vašom poslednom príhovore ste povedali, že vás mrzí, že nemáte kompetencie na to, aby ste zaistili iný, respektíve lepší priebeh pandémie. Čo konkrétne ste tým mysleli?
– Je to konštatovanie faktu, že ústava napriek tomu, že som priamo volená hlava štátu, nedáva prezidentovi právomoci exekutívneho charakteru. To znamená, že prezident nemá právomoci manažovať túto krízu. To je kompetencia vlády. Veľa ľudí sa pritom na mňa v poslednom čase obracia s prosbou, požiadavkou a dokonca až vyhrážkami, že mám odvolať vládu, že mám zmeniť opatrenia vlády alebo mám stiahnuť armádu z niektorých úkonov. Môžem ľudí uistiť, že veľmi starostlivo vyhodnocujem každý jeden krok z hľadiska ústavnosti aj mojich možností. Na mnohé z toho, čo ľudia žiadajú, však moje kompetencie naozaj nesiahajú.
V príhovore ste naznačili aj vašu nespokojnosť so súčasnou politickou kultúrou, ku ktorej „prispievajú“ najmä konflikty medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Môžete v rámci svojich právomocí do tohto sporu zasiahnuť, prípadne prevziať úlohu mediátorky?
– Prezident nie je rozhodcom v sporoch členov vlády. O čo sa však dlhodobo usilujem, je pôsobiť v politike nekonfliktne a spájajúco. Osobné spory v politike považujem za veľmi nešťastnú vec, pretože za to od ľudí nie sme platení. Sme platení za to, aby sme riešili problémy tejto krajiny. A pokiaľ sa nachádzame v kríze, tak potrebujeme stabilitu v politickom prostredí, keď už sa otriasa stabilita ohľadom nášho zdravia a našich životov… Potrebujeme stabilnú vládu, ktorá túto krízu bude manažovať čo najlepšie.
Odhliadnuc od zloženia protestujúcich 17. novembra, čo by ste odkázali frustrovaným, nespokojným či psychicky vyčerpaným občanom?
– Jeden odkaz je, že sa snažím veľmi podrobne vnímať to, čo ľudia prežívajú a cítia. Rozumiem tomu, že situácia je pre mnohých zúfalá, a veľmi intenzívne s predstaviteľmi vlády riešim, ako sú pripravené a ako sa osvedčujú kompenzačné opatrenia. Pretože ak niekto prišiel o svoju živnosť či prácu, musíme mať mechanizmy, ako to včas napraviť. Štát dokáže pomôcť, aby to strádanie nebolo neúnosné. Situácia je náročná pre všetkých, aj pre samotnú vládu, ktorá túto krízu musí manažovať. Ale je tu aj vôľa pomôcť a zabezpečiť, aby boli dosahy krízy na občanov čo najmenšie. Okrem toho by som im povedala, že táto situácia je dočasná, musíme ju spolu prekonať a verím tomu, že onedlho budeme na ňu už len spomínať.