Slovensko ZAVRIE ruské kohútiky! ČÍM budeme kúriť a variť? “Pokusný králik” už testuje alternatívu
Odstrihnutie sa od ruských energetických zdrojov je dnes jednou z najviac diskutovaných tém. Práve vďaka ziskom z predaja plynu či ropy Moskva môže ďalej financovať vojnu. Slovensko patrí medzi krajiny, pre ktoré nebude jednoduché zastaviť kohútiky z Ruska. Podľa údajov rezortu hospodárstva je naša závislosť od plynu z Ruska až 85 percent, pričom priemer v Európskej únii (EÚ) je len 38 percent. Zmierniť toto percento by nám mohol pomôcť vodík. Jedna obec už začala s prelomovým experimentom – domácnosti budú variť a kúriť vodíkom. Koľko to stojí a je to vôbec bezpečné?
Nariadenie ruského prezidenta Vladimira Putina platiť za plyn v rubľoch sa už čoskoro dotkne aj Slovenska. Najbližšiu faktúru musíme zaplatiť už 20. mája. Ak by sme odmietli platiť v rubľoch a Rusko by nám zastavilo prítok plynu, podobne ako Poľsku či Bulharsku, zásoby by nám podľa odhadov vydržali do jesene. Cez zimu by nás teda čakali prísne obmedzenia, ktoré by ako prvé postihli priemysel.
Slovensko preto hľadá cesty, ako sa spod závislosti vymaniť, alebo ju aspoň zmierniť. Prvá obec, ktorá zníži závislosť od ruského plynu, bude Blatná na Ostrove. Táto obec na juhu Slovenska s asi 900 obyvateľmi je akýmsi pokusným králikom. Miestni začnú už čoskoro variť, piecť aj kúriť zmesou plynu a vodíka. Spoločnosť SPP – distribúcia (SPP-D) v nej od júna do konca septembra spustí testovací projekt primiešavania 10 percent vodíka do zemného plynu. Postupne chcú pridávať až 20 percent vodíka.
Túto víziu vidí reálne aj Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ): „Vodík patrí medzi perspektívne plyny pre dekarbonizáciu európskej ekonomiky a má plnú podporu Európskej komisie.“
Otázkou je, či bude mať Slovensko a EÚ na smelé plány dostatočné množstvo vodíka. „Celá EÚ by mala do roku 2030 produkovať približne 20 miliónov ton vodíka ročne. V prípade Slovenska by malo ísť o 50-tisíc ton ročne. Mali by sme ho získavať z troch hlavných zdrojov, elektrolýzou vody s využitím elektrickej energie z OZE alebo jadra, splyňovaním alebo fermentáciou biomasy a komunálneho odpadu a zo zemného plynu zachytávaním a ukladaním uhlíka,“ vysvetlil Kvasňanský. „Postaviť množstvo elektrolyzérov nie je problém. Problémom bude návratnosť týchto investícií,“ doplnil Pišta.