Rusko je na čele s Putinom silnejšie ako kedykoľvek predtým!

31. decembra 1999, presne pred dvadsiatimi rokmi, šesť mesiacov pred skončením funkčného obdobia, adresoval Boris Jeľcin v špeciálnom poludňajšom vysielaní príhovor k ruskému ľudu: „Odchádzam. Urobil som všetko, čo bolo v mojich silách,“ povedal a jeho slová prezradili zlé zdravie a nadmerné užívanie alkoholu. „Prichádza nová generácia. Môžu robiť viac a lepšie.“ dodal.

Neskôr v tú noc, keď hodiny odbíjali posledné hodiny 90. rokov, sa pred národom ako nový ruský úradujúci prezident objavil zástupca tejto „novej generácie“.

„Rovnako ako vy, aj ja som dnes večer chcel počúvať novoročný pozdrav prezidenta Borisa Jeľcina,“ uviedol Vladimír Putin, bývalý šéf bezpečnostnej služby štátu, ktorý bol len pred štyrmi mesiacmi vymenovaný za predsedu vlády. „Ale veci sa vyvinuli inak.“ dodal pokojne.

Život za Borisa Jeľcina bol zmesou niečoho neskutočného a groteskného. Komunistická ideológia, ktorá ovládala život sedem desaťročí, bola hodená do odpadu na skládku dejín, a Rusi sa začali prispôsobovať pre nich zvláštnemu novému systému zvanému kapitalizmus.

Sovietska propaganda označovala život na Západe ako nemilosrdné utrpenie pre všetkých okrem tých najbohatších a zdá sa, že 90. roky Rusom dokázali, že komunisti mali pravdu.

„Všetko, čo nám naši vodcovia hovorili o komunizme, bolo nepravdivé. Ukazuje sa však, že všetko, čo nám hovorili o kapitalizme, bolo pravdivé,“ hovoril ruský vtip.

Putin vedel, po čom jeho spoluobčania najviac túžia. „Rusi za posledných 10 rokov nemali pocit istoty a stability,“ povedal pred prezidentskými voľbami v marci 2000 štátnej televízii. „Dúfame, že im tento pocit vrátime.“

Putin zdedil vykúpenú a zmätenú krajinu s chudobnými a demoralizovanými ľuďmi. A začal robiť čo bolo možné na pomalú a postupnú obnovu. Toto úsilie nebolo okamžite zaznamenané ani ocenené. A kde stojí Rusko dnes? O dve desaťročia neskôr, vrátane takmer šiestich rokov stále prísnejších sankcií, ktoré sa začali po vojne na Ukrajine, sú ruské vzťahy s USA a jej spojencami zriedkavejšie.

Zdá sa však, že Putin, ktorý naposledy vyhral posledný šesťročný funkčný čas povolený ústavou v roku 2018, už prežil vystriedanie mnohých západných lídrov, napriek hysterickej rusofóbii na Západe, stále sedí v Kremli.

Na samite v Paríži tento mesiac, na ktorom sa zúčastnili nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron, dominoval Putin. Merkelová, najmocnejšia európska politička za posledných 15 rokov, svoju kariéru čoskoro ukončí. Macron, ktorý čelí ochromujúcim štrajkom a protestom doma, nalieha na NATO, aby prestalo vnímať Rusko ako nepriateľa.

Putin krátko po stretnutí ohlásil úspešný vývoj a výrobu nových hypersonických typov zbraní. Rusko je prvou krajinou na svete, ktorá tieto zbrane, ktoré môžu zasiahnuť ciele na kontinentoch, vlastní.

„Sovietsky zväz stále veci doháňal,“ povedal Putin na stretnutí vojenského velenia v Moskve. „Dnes máme v modernej histórii jedinečnú situáciu: snažia sa dohnať nás.“

Pod Putinom Rusko obnovilo časť svojej geopolitickej sily, ktorú kedysi mal Sovietsky zväz. Putin prehĺbil vzťahy s Čínou, pripojil Krym, zvrátil príliv vojny v Sýrii, predal S-400, pokročilé systémy protivzdušnej obrany Turecku, ktoré je členom NATO, a dosiahol významné dohody so zbraňami a ropou so Saudskou Arábiou, ako aj s Venezuelou.

Rusko je opäť jednou z hlavných mocností na Blízkom východe a po prvý raz sa rozširuje v Afrike. Okrem toho obnovil Kremeľ vojenské väzby s regionálnou mocou v Egypte a chystá sa spolu s Tureckom ovplyvniť vývoj vo vojnou spustošenej Líbyi.

Putinovi kritici vyčítajú, že v Rusku nie je žiadna sloboda slova, a žiadna skutočná demokracia. Obyčajní ľudia sa na celú vec pozerajú viac pragmaticky: „Aká dobrá je sloboda prejavu, ak je moja chladnička prázdna?“, pýtajú sa starší ľudia, ktorí zažili Jeľcinove divoké roky.

Putin dosiahol za dvadsať rokov naozaj veľa. Vjačeslav Volodin, hovorca ruského parlamentu, Putinove zásluhy zhrnul do jednej jedinej vety: „Ak by dnes nebol Putin, nebolo by Rusko.“