LUXUSNÝ ŽIVOT BRUNEJSKÉHO SULTÁNA: ŽENY DO HÁREMU SI VYBERÁ V KONKURZOCH!
Konkurz na „pracovné miesto“ v háreme? Áno, aj to je realita v tomto storočí, napríklad v jednej z najbohatších krajín sveta, v Bruneji.
Sultanát, ktorý sa nachádza na severovýchodnom pobreží Bornea v juhovýchodnej Ázii, patrí vďaka čiernemu zlatu, rope, medzi krajiny, kde obrazne povedané pečené holuby padajú ľuďom rovno do úst. Pol milióna obyvateľov nemusí platiť žiadne dane, školstvo a zdravotnícke služby tu poskytujú úplne zadarmo. Každý žije vo vlastnom dome a kto je „chudobný“, tomu štát poskytne zadarmo pozemok a pôžičku za smiešne úroky na stavbu vlastného obydlia. Pohonné hmoty sú tu za drobné a plyn na varenie využívajú domácnosti úplne zadarmo. Vláda vlastní v Austrálii ranč, ktorý je rozlohou väčší ako samotný Brunej, a hovädzie mäso z neho predáva svojim obyvateľom za výrobné náklady.
Kým obyčajní ľudia si takto plným priehrštím užívajú na európske pomery nadštandardný život, čo potom samotný vládca krajiny? Porovnanie, že si žije ako prasa v žite, je na hony vzdialené realite. Panovník a jeho rodina oplývajú v Bruneji absolútnou mocou. A to až do takej miery, že si sultán zo žien môže urobiť tovar pre vlastné potešenie. Čo je však zvláštne, niektoré ženy sa stávajú sultánovou komoditou dobrovoľne, dokonca sú ochotné o toto postavenie súťažiť.
Je to pochopiteľné, o súkromí rodiny brunejského sultána sa hovorí minimálne, je dokonca neúctivé zverejňovať, koľko peňazí plynie na ich nákladný život. A tak v krajine, kde je zakázaná konzumácia alkoholu, nočný život je tu nulový a za krádež, homosexualitu či mimomanželský sex hrozí bičovanie či odťatie končatín, si mocní tejto krajiny plnými dúškami užívajú telesné radovánky. Poddaní však svojho sultána bezhranične milujú a tvrdia, že je to najlepší panovník, akého by si mohli priať.
Byť členkou brunejského háremu je pre luxusné prostitútky takmer najvyššia priečka v ich kariére. Do paláca, v ktorom chodia po mramorových podlahách a chytajú kľučky z čistého zlata, sa dostanú prostredníctvom konkurzov, ktoré sa, samozrejme, konajú inkognito. Dievčatá sa vyberajú akože pre bohatého brunejského obchodníka či iného člena zámožnej kasty a kasting je podobný našim súťažiam krásy. Dievčatá spievajú, tancujú, pózujú v luxusnej bielizni fotografom.
Mocní Bruneja si manželky hľadajú mimo háremu, hoci na tomto mieste majú svoje favoritky. Sú nimi hlavne Filipínky, niektoré z nich majú len pätnásť rokov. Priazeň sultána a princov si užívajú prvé týždne aj nové obyvateľky, je to však podobné ako s hračkami – po čase zovšednejú a upadnú do zabudnutia.
Ona a ďalších šesť dievčat vyslaných agentúrou mali na jednodňovom pobyte v Bruneji vykonávať prácu akýchsi spoločníčok a okrem iného intelektuálne konverzovať so sultánom a jeho mužskými hosťami. Namiesto toho museli slúžiť ako sexuálne otrokyne. Asistent princa jej dokonca tvrdil, že spať so sultánovým bratom by mala byť pre ňu tá najvyššia česť, pretože Jefri je napoly princom a napoly Bohom, v kresťanskom ponímaní je vraj niekto ako Ježiš. Najkrajšia žena Ameriky však v súdnom procese neuspela, sultána a jeho brata chránila diplomatická imunita.